Mäsovo-cuketová roláda

mäsové rolády pripravujem veľmi rada a aj si pri nich rada vymýšľam rôzne kombinácie a tie sú nekonečné... na roládach je fajn to, že sú dobré teplé ako hlavné jedlo, ale častokrát sú ešte lepšie studené, padnú vhod pri nečakanej návšteve a vy ste za hviezdu keď z chladničky vytiahnete nielen chuťovo výbornú ale aj na pohľad peknú mäsovú roládu...

túto roládu z mletého mäsa som robila s prídavkom cukety, ktorá jedlu pridá na šťavnatosti...

Zemiakovo-cuketová príloha k mäsu

keď už ozaj neviem čo s cuketou a môj muž frfle, že cuketa je pomaly v každom jedle, urobím takúto prílohu k mäsu... ten môj je rád, že má kus mäsa a ja zas, že som sa zbavila cukety...

Steak s trojfarebnými zemiakmi

tohto roku sme zasadili tri druhy zemiakov, klasické žlté, ružiaky a od susedy sme dostali fialové zemiaky... boli sme zvedaví hlavne na tie fialové, ktoré sme doteraz nejedli... a tak keď ich muž nakopal, taká som bola zvedavá ako chutia, že som ich ešte v ten deň upiekla, samozrejme všetky tri druhy aby sme mohli porovnávať... pridala som ešte červenú repu, ktorú máme radi pečenú, veľa cibule a cesnak a bolo to výborné nielen ako príloha k mäsu ale kľudne si to viem predstaviť aj ako samostatné jedlo...

a čo sa týka chute, čakala som nejakú exotiku, alebo čo, ale v podstate je to normálny zemiak, nerozvára sa, nerozsýpa sa, skôr taký šalátový typ...

Cuketovo hríbové karbonátky

v tomto recepte som spojila dve suroviny ktorých mám momentálne nadbytok - hríby a cukety - myslím, že vznikol celkom vydarený recept s ktorým sa dá ešte popracovať... tým myslím, že ho je možné rôzne obmieňať... nabudúce sa napríklad chystám, že ho upečiem v rúre na plechu ako slaný koláč... 

zatiaľ vyjedáme karbonátky, sú dobré aj studené a chutia aj napriek tomu, že neobsahujú žiadne mäso, aj môjmu mužovi...

Hubník - hubový slaný koláč

Huby milujem a vždy som ich milovala... už ako malá som v nedeľu ráno (sobota bola pracovná) durila celú rodinu z postele a hnala ich do lesa. Keď ozaj rástli hríby, šli sme celá rodina a to potom u nás rozvoniavali hríby všade. Bolo nás päť detí, plus otecko s mamou každý na chrbte ruksak a v ruke košík a keď sme doma vysypali naše úlovky, hríbov boli plné stoly... veru boli roky keď sme sa ich najedli aj nasušili na zimu... neviem čo som viac milovala, či tie rodinné vychádzky do prírody alebo hľadanie a výskanie po lese, kto nájde prvý dubák, alebo oteckove vysvetľovanie ktorý hríb je dobrý a ktorý zbierať nemáme lebo je jedovatý... aj keď neskôr som zistila, že mama poznala hríby lepšie ako on, ale nikdy sa do jeho výkladu neplietla, asi aby nezhadzovala jeho autoritu... 

teraz už do lesa veľmi nechodím, zato môj muž je vášnivý hubár tak máme hríbov chvalabohu dosť... a ja s nimi nakladám tak, ako moja mama... roztriedim ich na prvú, druhú a tretiu akosť... prvá akosť sú tie najkrajšie dubáky, ktoré suším, druhá akosť ide do mrazáku, samozrejme moja mama nemala mrazák, preto hríby zavárala, no a tretia trieda je na priamy konzum... taká praženica z dvoch kilogramov hríbov pre celú rodinu to bol iný zážitok, samozrejme melencová hríbová polievka, hríbová omáčka, no a samozrejme hubník... ten mama robila aj na dva plechy, krásne vysoký, dobrý len tak do ruky, uchmatnúť mame z plechu a utekať von za kamarátmi... 

hubník - hubový koláč robím rok čo rok podľa receptu mojej mamy

Sorbet pre malých aj veľkých

Sorbet je vlastne mrazená ovocná dreň, pripravuje sa vo forme ľadovej drte preto sa ľahšie konzumuje ako naše klasické ovocné drene, ktoré boli tvrdé ako kameň... pamätáte?

Na prípravu sorbetu existuje veľa receptov, toto je ten najzákladnejší a najjednoduchší, základom je ovocná dreň ktorá sa počas mrazenia premiešava až do úplného zmrazenia... kto chce mať celkom jemný sorbet musí ho počas mrazenia mixovať elektrickým mixérom, niekedy sa pridáva sneh z bielkov, smotana a rôzny alkohol... ale to už záleží aj na fantázii kuchára...

Sendvič so steakom a červenou cibuľkou

keď manžel odíde pracovne na pár dní z domu buď nevarím  vôbec a užívam si nič nerobenie, alebo si uvarím niečo čo mám rada len ja... toto je ten druhý prípad... niežeby to nezjedol ale frfle, že nato nemá zuby a on by radšej mäso s omáčkou :-)

a tak keď som zistila, že nemám doma ani kúsok chleba a do obchodu sa mi nechcelo bolo rozhodnuté, zvlášť keď mi v chladničke ostal kúsok naloženej sviečkovice od včera...

Cuketa s kuskusom

toho roku som zasadila iba tri druhy tekvíc, poučila som sa z minulého roku, kedy som to prehnala a milé tekvice sa pokrížili do prapodivných tvarov... tak som zasadila hokaido, klasickú zelenú cuketu a guľatú cuketu... som z nej nadšená, pretože je nielen krásna, ale aj chutná... už pri pohľade na pekný súdkovitý tvar ma napadlo, že ju vydlabem a naplním...