16 októbra 2014

Ako sme s Agátkou piekli párky v rožku



potrebovala som pre našich chlapov (Agátkin tatino a dedko Miro) upiecť niečo na desiatu do práce, niečo dobré, čo zjedia aj bez prihriatia... napadlo ma, že po dlhom čase upečiem zase párky v rožku... a tak sme sa s Agátkou pustili do práce






Čo budeme potrebovať:

500g múky = ja som použila 200g hladkej múky, 250g celozrnnej chlebovej múky, 50g ovsených vločiek
1/2 kocky droždia  *  300-350 ml vlažnej vody  *  1 malá lyžička soli
vajíčko na potretie
sezamové semienka na posypanie
párky

 doobeda som si zamiesila cesto a nechala ho celé predpoludnie kysnúť
2x som ho premiesila a poobede, keď sa Agátka vyspinkala sme sa pustili do práce a ak neviete ako sa s cestom pracuje Agátka vám to rada ukáže:
že nechápete čo to malá Agátka spletá? no ani ja som najskôr nechápala čo tým "pogulášovaním" myslí, až potom mi to došlo... 
u nás doma sme totiž valčeku hovorili gúľok a cesto sa u nás nevaľkalo ale guľkalo... preto aj ja doma automaticky hovorím, že ideme gúľať cesto, no a naša Agátka z toho urobila gulášovať cesto... a tak sa u nás už negúľa ale gulášuje 

a pokiaľ sa Agátka hrala s cestom ja som cesto poguľkala, nakrájala na štvorce, kraje narezala a do cesta zabalila párky
preložila na plech, potrela vajíčkom, posypala sézamom a dala piecť na 220°C asi na 15 minút.




upečené som nechala vychladnúť na mriežke
chlapi mali z takejto desiaty radosť, len dedko sa ma opýtal, že prečo som nedala kečup a že som mohla upiecť aj klobáskové... no čo už kečup som zabudla dať... ak budete piecť nezabudnite na kečup, ten je tam fakt dobrý, alebo použite dobrú klobásku, takú nie suchú, takú na varenie... tá si pri pečení pustí šťavu a je to fakt výborné...
no a ten kečup nie je zase žiadna tragédia, malú fľašku domáceho kečupu som chlapom pribalila k desiate a bolo...



9 komentárov:

  1. no hlavne to gulášovanie je najdôležitejšie.... ešte ma to nenaučila..... ale parky v cestíčku boli výborné :o)))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jasné, že boli výborné, veď ich pomáhala robiť Agátka :) a trénuj dievča, trénuj... gulášovanie je dôležité...

      Odstrániť
  2. Hihi, toto su super fotky. Mas sikovnu vnucku :) Ale tak to bude asi zasluha aj babicky, ked ju gulasovat uci :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Miška, ďakujem... jasné, že je to zásluha babičky :) veď nato babky sú aby mali more trpezlivosti, ale aby som ti pravdu povedala ja som doteraz netušila, že viem aj gulášovať... no čo už, človek sa učí celý život, aj od takých drobcov :)

      Odstrániť
  3. Super fotodokumentácia :-D :-D Agátka je borec, keď vie tak fajne gulášovať :-D Moje vždy každé cesto rozgulášujú čo najviac, aby bolo viac vykrajovania, čo zabaľovať... :-) Vidím, že aj Agátku to fantasticky bavilo a asi aj chutilo :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. No vlastne som chcela pochváliť tie rožteky, ale dáko som na to zabudla pri Agátkiných fotkách :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :)
      veru Agátku to aj bavilo, ale to asi všetky dievčatká v jej veku, len im to treba dovoliť a neľutovať trochu toho neporiadku... mňa z kuchyne vyháňali a keď som sa vydala aj čaj mi prihorel, som sa naplakala :(

      Odstrániť
  5. Evi, nádherná a moc milá reportáž :-)
    Už se těším, až tak budem péct s tím naším čertíkem :-)))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Iva, ďakujem... niekedy je to fuška aj piecť aj fotiť aj dávať pozor aby sa nič zlé nestalo... naša Agátka je veľmi temperamentná ale pri takýchto spoločných prácach sa ukludní a veľmi ju to baví... no a keď začne také trojročné dievčatko mudrovať... to proste milujem, tie rozhovory okolo :) prajem aj tebe aby si si to užívala keď nato príde čas :-)

      Odstrániť