aké by to boli Vianoce bez kapustnice, takej echtovnej aká sa varí len raz do roka, takej po ktorej sa vám orosí čelo a sčervenejú líca... práve takú u nás varí môj muž... Vianoce sú u nás už roky nemenné, večer uvarím zemiaky v šupke aby do rána dobre vychladli... u nás sa varí až na štedrý večer, vopred uvarím len tie zemiaky a muž vyloví kapra z vane a... veď viete čo s ním spraví... u nás sa o tom nehovorí, pretože vnúčatkám hovoríme, že ho dedko hodil naspäť do vody... pred sviatkami dávali v telke reportáž z nejakého mesta kde na námestí lovili deti na udicu papierových kaprov a tých im potom vymieňali za živých kaprov, len tak, zadarmo... a keď sa pýtali jedného asi deväť ročného mládenčeka čože s tým kaprom bude robiť, povedal: "Pôjde do vane" a potom? opýtala sa redaktorka, "Zožerieme ho!" vyhlásil ten mládenček... vôbec sa s tým nebabral, povedal to tak ako to je - u nich, u nás a pravdepodobne aj u Vás.
Varenie štedrej večere sa u nás začína ráno, kedy ja v čase keď ešte rodina vyspáva urobím zemiakový šalát, upracem kuchyňu a keď vstane muž má všetko nachystané a môže variť kapustnicu, deti ozdobia stromček a ja poobede vysmažím kapra, ktorého som ešte večer naložila do mlieka, vnúčatkám vysmažím filé (bez kostí) a večera je hotová, zbytok dňa sa len tak poflakujeme, pozeráme telku, hráme sa z vnúčatkami a všetci spoločne sa tešíme na večeru a deti hlavne na darčeky...
... a môj muž varí kapustnicu, najlepšiu na svete, ak si myslíte, že tá vaša kapustnica je najlepšia na svete tak je to celkom v poriadku, veď čo domácnosť to iný zvyk, iná kapustnica. A je celkom zrejmé, že najviac nám chutí to na čo sme zvyknutí z domu...
28.12.2014


