štvrtok 30. mája 2013

Ako sa u nás varilo.

Moja mama mala domácnosť pevne rukách. Každý deň bol určený na inú, pre nás pre všetkých prospešnú činnosť. My deti sme o tom neboli až tak presvedčené, hlavne ak sa jednalo o upratovací deň. A čím začnem? Sobotou.



Sobota je v mojich spomienkach rozporuplný deň. Ako malá školáčka som zažila to, čomu sa už dnes len ťažko verí, v sobotu sme chodili do školy. Sobota bol normálny pracovný deň. Potom bola každá druhá sobota voľná a nakoniec každá. Ako sme sa tešili že nemusíme chodiť do školy, lenže jedno trápenie prestalo, druhé začalo. Sobota sa stala našim dňom upratovacím. Mama nám rozdelila úlohy povysávať, utrieť prach, umyť dlážky, umyť kúpeľňu a až keď bolo všetko hotové mohli sme ísť von. Mama to všetko dirigovala a na všetko dohliadala a popri tom aj varila. V sobotu sme mali vždy nejaké jednoduché múčne alebo zeleninové, skrátka bezmäsité jedlo. Parené buchty, palacinky, granadír, slíže s makom, prívarky a husté polievky. Keď sme si sadali k stolu muselo byť všetko upratané a čisté.

V nedeľu sa varil veľký obed, nesmela chýbať hovädzia alebo slepačia polievka a mäso, hlavne rezne na tie sme sa tešili najviac. A večer bol kúpací deň, to som bola ešte celkom malá a bývali sme na dedine. Kúpanie bol hotový rituál, najprv sa zakúrilo v kúpeľni a veru sme sa kúpali spolu, najprv najstaršia sestra, tá už bola veľká dievka, potom mi dve mladšie sestry a nakoniec naši dvaja bratia a samozrejme sa chceli okúpať aj naši rodičia, tak sa muselo šetriť aby  horúca voda z bojlera vystačila pre všetkých.

V pondelok sa u nás pralo, mama mala veľkú bubnovú Romo pračku a tá hučala u nás celý deň. Na obed bolo vždy to čo zostalo od nedele. Ak sme mali v nedeľu slepačiu polievku tak v pondelok bolo rizoto. Ak bola hovädzia tak v pondelok bolo hovädzie na cibuli, alebo kôprovka, alebo rajčinová omáčka, tú som z duše nenávidela.

V utorok chodila naša mama na nákup, myslím že to bolo preto, lebo v utorok vozili mäsiarovi mäso a tam bolo treba nejakú tú radu vystáť. Tak si mama nakúpila  na nedeľu a aj na celý týždeň a nato som sa tešila najviac. Vedela som že keď prídem zo školy, to už sme bývali v meste, mama už bude doma, obed bude navarený ale aj nejaká dobrota, ktorú mama nikdy nezabudla kúpiť, sa mi ujde – pravda až po obede. A v utorok som sa ani nemusela pýtať čo je na obed – fazuľová, alebo šošovicová polievka, ale keďže mama bola u mäsiara kúpila nám do tej polievky párok alebo špekačky a na to sme sa samozrejme tešili.

V stredu sa žehlilo, to čo v pondelok mama oprala už poschlo a mohlo sa ožehliť a uložiť do skríň. Mama bola doma, nechodila do práce takže väčšinu domácich prác stihla porobiť doobeda pokiaľ sme boli v škole, ale boli také práce, ktoré sa jej samej nedali spraviť, pamätám sa ako sme so sestrou na veľkej chodbe naťahovali naškrobené plachty a návliečky, ako sme ich kropili, poskladali a mama ich žehlila. A keďže žehlenie je ťažká práca, obed bol len taký ľahký, vlastne ako všetky obedy cez týždeň.

Vo štvrtok mama zašívala čo sme my detská stačili za týždeň dotrhať. Mala krásnu šlapaciu Minervu a tá hrčala u nás celé poobedie. Naša mama bola majster v našívaní záplat na šijacom stroji, ale vedela si ušiť aj posteľné návliečky, poťahy na vankúšiky, zásteru alebo sukňu. Sedávala som pri nej a počúvala klapot šijacieho stroja a aj šiť som sa naučila – ale to je iný príbeh.

V piatok bol u nás taký pohodový deň, lepší ako nedeľa. Na druhý deň sme nemuseli ísť do školy, čiže sme si nemuseli písať úlohy. Len čo sme prišli domov zo školy, hodili sme tašky do kúta a do brucha nahádzali obed a už nás nebolo. V piatok bol aj deň pečenia, keď mama piekla buchty, alebo koláče s kysnutého cesta s ovocím podľa sezónny. A tak v lete sme často krát ani neobedovali, len sme uchmatli ešte teplý koláč rovno s plechu a utekali von za kamarátmi.

A na druhý deň bola zas sobota – upratovací deň a potom nedeľa a tak stále dokola.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára