Ešte na jar priniesol môj muž domov živého sumca. Vyhral ho v tombole na rybárskych pretekoch. Nie je rybár, ale na rybárske preteky chodí každý rok a takmer vždy aj nejakú rybu vyhrá.
Občas ho upodozrievam, že za lístky utratí viac ako by stála ryba, ale nebudem mu predsa kaziť radosť.
Sumec bol fakt obrovský, plná vaňa ho bola. A tak sme obvolali deti a kto mohol prišiel prezrieť si to nevídané zviera. Náš pes Ozzy aj malá Matilda sa ho báli, ale stále nakúkali cez okraj vane.
Na druhý deň skončil sumec v mrazničke. Muž ho nafiletoval a všetko čo ostalo použil na polievku. Ja som si mäso rozdelila do dvoch balíčkov. Jeden som použila na Vianoce a vysmažila som ho. Na Vianoce u nás musí byť vždy vysmážaný kapor, ale vysmážaný sumec to je iný level. Veľmi jemné mäso bez jedinej kostičky so zemiakovým šalátom nemalo chybu.
Druhý balíček som pripravila až teraz a bol to celkom vydarený obed.