Sedeli sme s tým mojim na záhrade pod stromom a spomínali na detstvo.
Ako sme si doma vzali plechový hrnček a hybaj do záhrady na červené ríbezle. Mama nám na ne nasypala malý kopček hrubého kryštálového cukru, schytili sme lyžicu a poďho von. Sadli sme si pred dom na lavičku, lyžicou sme si pučili ríbezle a miešali s cukrom. To bola dobrota. Vôbec nám nevadilo, že nám cukor škrípe pod zubami. A to najlepšie bolo na dne hrnčeka, sladká šťava z popučených ríbezlí, tú sme si šetrili a lyžičkou miešali až sa cukor celkom rozpustil a my sme tú dobrotu vyjedali a zalizovali sa až za ušami.
A tak sme si z mužom nazbierali ríbezle, červené aj čierne, aj egreše ktoré už dozrievajú. Doma som ich umyla a očistila od kostrniek, dala do misky a zasypala cukrom. Hrubý kryštálový cukor už nepredávajú, tak som použila trstinový. Polovicu zjedol môj muž len tak na posedenie a z toho čo zostalo som spravila tento letný dezert.