aké by to boli Vianoce bez kapustnice, takej echtovnej aká sa varí len raz do roka, takej po ktorej sa vám orosí čelo a sčervenejú líca... práve takú u nás varí môj muž... Vianoce sú u nás už roky nemenné, večer uvarím zemiaky v šupke aby do rána dobre vychladli... u nás sa varí až na štedrý večer, vopred uvarím len tie zemiaky a muž vyloví kapra z vane a... veď viete čo s ním spraví... u nás sa o tom nehovorí, pretože vnúčatkám hovoríme, že ho dedko hodil naspäť do vody... pred sviatkami dávali v telke reportáž z nejakého mesta kde na námestí lovili deti na udicu papierových kaprov a tých im potom vymieňali za živých kaprov, len tak, zadarmo... a keď sa pýtali jedného asi deväť ročného mládenčeka čože s tým kaprom bude robiť, povedal: "Pôjde do vane" a potom? opýtala sa redaktorka, "Zožerieme ho!" vyhlásil ten mládenček... vôbec sa s tým nebabral, povedal to tak ako to je - u nich, u nás a pravdepodobne aj u Vás.
Varenie štedrej večere sa u nás začína ráno, kedy ja v čase keď ešte rodina vyspáva urobím zemiakový šalát, upracem kuchyňu a keď vstane muž má všetko nachystané a môže variť kapustnicu, deti ozdobia stromček a ja poobede vysmažím kapra, ktorého som ešte večer naložila do mlieka, vnúčatkám vysmažím filé (bez kostí) a večera je hotová, zbytok dňa sa len tak poflakujeme, pozeráme telku, hráme sa z vnúčatkami a všetci spoločne sa tešíme na večeru a deti hlavne na darčeky...
... a môj muž varí kapustnicu, najlepšiu na svete, ak si myslíte, že tá vaša kapustnica je najlepšia na svete tak je to celkom v poriadku, veď čo domácnosť to iný zvyk, iná kapustnica. A je celkom zrejmé, že najviac nám chutí to na čo sme zvyknutí z domu...
Na najlepšiu vianočnú kapustnicu budeme potrebovať:
bravčové kosti pekne obalené mäsom,
napr. z krkovičky
bravčové mäso, plecko alebo krkovičku
bravčový chvost
údené koleno s kosťou
klobásu, mala by byť len zaúdená,
taká aká je vhodná na varenie
alebo pečenie
hríby, najlepšie dubáky
z vlastného zberu,
usušené pre vôňu
a mrazené pre chuť
sušené slivky
kyslá kapusta
koreniny: nové korenie, bobkový list,
soľ, cesnak, majoránka
varenie kapustnice je jednoduchá vec - vezmite si veľký hrniec, u nás je to ten najväčší aký máme v našej domácnosti, všetko mäso ktoré sme si nachystali vložíme do hrnca. koleno prekrojíme až ku kosti, zalejeme studenou vodou, pridáme korenie, bobkový list, soľ a dáme variť, najskôr necháme rýchlejšie zovrieť, stíšime a ďalej varíme už len celkom tíško...
varíme pomaly asi hodinu podľa množstva mäsa, keď je mäso takmer mäkké pridáme kyslú kapustu, šťavu z kapusty si odložíme, ak by bola kapusta málo kyslá použijeme na dokyslenie práve túto vodu...
pridáme klobásku nakrájanú na hrubšie kolieska, cca 2cm, pridáme hríby, slivky a varíme do mäkka ďalšiu cca hodinu aby sa chute prepojili
keď je mäso mäkké vyberieme ho a oberieme od kosti, kosti dáme psovi, mäso pokrájame, vrátime naspäť do kapustnice a je hotovo, samozrejme ochutnáme a na záver dochutíme pretlačeným cesnakom a trochou majoránky, ak treba dosolíme
kapustnicu netreba nijako zvláštne dochucovať... dobrá klobása, údené, veľa mäsa a všetky ostatné suroviny uvoľnia toľko chutí a vôní, ktoré keď sa prepoja vytvoria fantastickú chuť, ktorá sa znásobuje každým dňom, každým zohriatím a je to ten najlepší balzam na prejedené bruško... darmo, naši predkovia vedeli čo je dobré...
sviatky sa pomaly končia a našu kapustnicu sme včera dojedli ale pretože jej každý rok varíme veľké množstvo niečo skončilo aj v mrazáku a tak keď si ju za nejaký čas zohrejeme dýchne na nás vianočná nálada...
a len tak mimochodom, u nás už od rána sneží a za domom sa sánkujú deti, žeby konečne prišla zima?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára