utorok 28. mája 2013

Kuchárska kniha mojej mamy.

Keď moja mama zakričala „Evka poď mi toto zapísať“ a strkala mi do rúk malý kúsok popísaného papiera, vedela som čo ma čaká. Chcela, aby som jej zapísala recept. A tak som zobrala maminu kuchársku knihu – zelený, hrubý, linajkový zošit v tvrdej väzbe a pustila som sa do písania. Najprv ingrediencie, to ešte šlo, ale keď som mala napísať postup to bolo horšie. Ja som chcela aby to bolo zrozumiteľné a mama zas – "to je dobre ja už budem vedieť čo a ako". Tak sme sa chvíľu handrkovali, nakoniec mama kapitulovala, porozprávala mi ako sa ten recept robí a ja som ho zapísala. 

Recepty sme písali rad radom, tak ako prišlo, takže na jednej strane sa stretli – "Pečená krkovička od pani Beláňovej" spolu s "Orechové rožky, moc fajnové od Marákovej", áno presne takto si moja mama pomenovávala svoje recepty. Napríklad "Medové rezy od Betky", "Kabáčky repové-vyskúšané-dobré", "Štiava ribizlová do pohárov", "Obalované šnicle od Hely", "Lokše od Šiškovej z kuchyne", "Cukrové od Terky", "Vykrajované cukrové na stromček" a mnohé iné občas prečudesné názvy. Ale ja aj po rokoch viem, od koho tie recepty mama získala, väčšinou to boli naše tety, susedky a mamine známe.
Mamina kuchárska kniha sa pomaly zapĺňala a ja som rástla, vydala sa a odišla z domu. Prvé čo som si v svojom novom domove zabezpečila bol veľký, linajkový zošit v hrubých zelených doskách. Moja prvá kuchárska kniha. Tam som si zapisovala prvé receptíky a mala som ich pekne usporiadané podľa abecedy, pretože môj linajkový zošit bol, na rozdiel od maminho z abecedným registrom. No skrátka pokroku neujdeš. 
Veru tak, pokrok nastúpil míľovými krokmi. Prišli počítače a ja prvé čo ma napadlo bolo prepísať si všetky recepty do počítača. Najprv to bolo celkom jednoduché ako na písacom stroji, neskôr pribudla grafika, farebné obrázky potom som si ich vytlačila, povkladala do obalov a teraz mám peknú, graficky spracovanú, farebne vytlačenú vlastnú kuchársku knihu, každý recept je v euroobale, takže keď som varila mala som istotu že moje receptíky zostanú čisté. Varila som – už nevarím. Teraz mám všetky recepty v notebooku, notebook postavený na stole a keď potrebujem pozriem do vlastnej kuchárskej knihy, alebo na internet. No čo pokrok nezastavíš.
Moja mama už dávno nežije, ostala mi po nej len tá kuchárska kniha a ja si v nej občas len tak z nostalgie listujem, pohladím stránky, zaspomínam a veru je tam aj jeden recept od Evky, to akože odo mňa. Moja dcéra zdedí po mne akurát tak USB kľúč s mojou kuchárskou knihou. Mám občas chuť utekať do papiernictva kúpiť hrubý, zelený, linajkový zošit zobrať staré dobré plniace pero a pekne krásne tie recepty poprepisovať zo všetkým čo k tomu patrí – s podrobnými názvami, s adresami a telefónnymi číslami mojich kamarátok od ktorých som recepty získala, s povlepovanými ústrižkami z časopisov ...... chcela by som... možno raz to aj spravím... aj keď neviem ... veď pokrok nezastavíš.

2 komentáre:

  1. Jéj Evi, to je presne ako u nás. Tiež som mala veľký linajkový abcedný zošit, kde som si zapisovala recepty. Dnes ho má moja dcéra a práve minulý týždeň som v ňom listovala a našla na jednej stránke namaľovaného kovboja na koni (od syna) a na druhej strane princeznú (od dcéry)...to som im zrejme dovolila maľovať, aby som mohla piecť, lebo na tej stránke boli vianočné koláče :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Táni, presne tak, vtedy bol človek rád, že sa deti zabavili, dnes má pekné spomienky... ja som tiež taký škrečok, všetko odkladám :-)

      Odstrániť