štvrtok, 17. júla 2014

Jablkové želé


toto je tak trochu príbeh o jabĺčkovom želé... prvý krát som ho robila pred dvoma rokmi,  vtedy keď nám stará zanedbaná záhrada, ktorú sme kúpili a ktorú sme dva roky dávali ako tak do poriadku, dala prvú úrodu ovocia... odvtedy ho robím každý rok, vždy iba pár malých pohárov, niečo rozdám, niečo zjeme ale vždy keď sa naň pozriem a vezmem ho v komore do rúk spomeniem si na tento príbeh o jablkovom želé...



Príbeh o jablčnom želé začal tu, v starom sade, pod starou jabloňou. Sad, zanedbaný až hrúza, sa nám, po dvojročnom klčovaní odmenil skromnou úrodou. Deti by najradšej pobrali píly a sekery a všetko povytínali, porúbali, popálili... ale nám je ľúto starých stromov, úžitok z nich síce nie je veľký, ale ako príjemne sa pod nimi leží :-) počúvate vtáčikov, občas vám padne jablko na hlavu, vedľa pod lipou to hučí ako v úli a vy ste pekne v chládku a po vláčení krhiel s vodou na vyprahlú zeleninu si lebedíte a lebedíte..
a tu sú naše jabĺčka, také padavčatá, po zemi pozbierané, keď do nich zahryznete šťava vám tečie po brade, nie sú to žiadne krásavice ale sladké sú ako med... 
už sú doma na balkóne a ja dumám čo s nimi... i spomenula som si na recept na jablčné želé, ktoré som ale ešte nikdy nerobila, postup sa mi javil ako mimoriadne jednoduchý tak som sa pustila do práce
jablká umyjeme, poprekrajujeme, vykrojíme tie časti ktoré sú blé-blé ale inak necháme všetko, aj jadrince
jabĺčka dáme do hrnca na mierny oheň, pre začiatok aby sa nepripálili dáme za šálku vody, prikryjeme a necháme rozvariť
pomocou ponorného mixéra rozmašírujeme na cimpr-campr až nám vznikne takáto nie príliš vábna hmota
stoličku, alebo stolček obrátime hore nohami, na nohy priviažeme plachetu, podložíme hrniec, do plachetky vylejeme našu rozmašírovanú jablčnú zmes a necháme tak, pre dnešok máme odrobené. Šťava z jabĺk bude odkvapkávať do hrnca a my si na ňu spomenieme až na druhý deň.
ráno zložíme plachetku aj z obsahom zo stoličky a zhíkneme nad tou krásou, ktorá na nás kuká z hrnca, z odšťavených jabĺčok sme získali šťavu krásnej jantárovej farby a sladkej ako med :-)
dáme ju na oheň a zabudneme na ňu asi na dve hodiny, za ten čas sa zredukuje jej obsah cca o dve tretiny... prípadnú penu zozbierame a ešte horúce plníme do pohárov

uvarené želé má hustotu a farbu medu, všetko to slniečko, ktoré v lete pálilo na naše hlavy je schované v tej nádhere, je tak neuveriteľne sladké, že keby som ho vlastnoručne nepripravovala, neverila by som, že v ňom nie je ani zrniečko cukru... len čistá príroda .-)

.... a svoju starú jabloň si nedám, ešte zopár rôčkov budem pod ňou sedávať, hodíme spolu reč, len tak o živote a ona sa mi určite odvďačí, keď inak nie, tak aspoň takými vydarenými padavčiatkami ako toho roku :-)

4 komentáre:

  1. moc se mi líbí, jak píšete, zrovna jsem přečetla tenhle článeček a du se podívat na další, zdravím

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Práve som objavila Tvoje recepty a veľmi sa mi páčia. Hľadala som recept na jeblkové čatní a natrafila som na recept Jablkové želé. Máme na záhrade veľa padaných jabĺčok, tak asi vyskúšam toto želé. Je to skoro bez roboty.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jarmilka, máš pravdu, že toto želé je takmer bez roboty a je fantasticky dobré :-)
      jablkové čatní som ešte nerobila, ale robievam slivkové aj marhuľové a strašne to doma ľúbime, hlavne ako prílohu k mäsu, ale aj k syrom... tak nech sa ti darí .-)

      Odstrániť