pondelok, 11. septembra 2017

a už opäť rastú ...

Tak, a už sú tu opäť. Naši stáli návštevnici dorazili aj tohto roku v hojnom počte, úžasnej kvalite a vo veľkosti XXL. O kom je reč? no predsa o vatovcovi. Ten krásavec na obrázku vyrástol v tieni starej stodoly a už z diaľky sa na nás usmieval.
Vatovec obrovský, jedlá huba z čeľade prášnicovité (vygúglila som si), bola zaznamenaná v našom sade len toť nedávno. V roku 2013 sa u nás objavila prvýkrát a odvtedy ju nachádzame takto koncom leta každý rok. Vždy v počte dva kusy. Nesťažujeme si, nám to samozrejme stačí. Ale tohto roku ich je šesť. Úplná paráda. Čo sa asi mohlo stať, že sa ich rodinka tak utešene rozrástla? Minulý rok, takto koncom leta sme neboli na chalupe asi dva týždne a keď sme prišli bolo už neskoro. Vatovce síce boli, nie veľké ale boli. Bohužiaľ celé obhryzené od slimákov a čo nezožrali slimáky vzalo skazu a zhnilo. Rozhodli sme sa, že ich necháme tam kde narástli a asi sme spravili dobre. Nie som odborník, ale možno tak dostali šancu viac sa rozmnožiť. Podstatné je, že sú a celá naša rodina sa raduje a hoduje a ušlo sa aj susedom. Na budúci rok dovidenia a dozjedenia priatelia.




Tieto dva boli prvé ktoré sme naši. Vyrástli v tieni starej stodoly, tak som ich preniesla do trávy, na slniečko a urobila som im spoločné foto. Ten veľký vážil 2,60 kg a ten menší 450 g. Zbierali sme ich 9.septembra.
A tu sú ďalšie tri. Ak by ste hľadali ten tretí je vľavo hore, len taká malá biela bodka. Tieto sme nechali ešte v sade a každý deň ich sledujeme ako utešene rastú. Tieto sú fotené 10. septembra a keď ich o pár dní pozbierame pridám foto koľko narástli.

A tento je posledný. Svoje miestočko má kúsok od toho veľkého a tiež sme ho ešte nechali nech podrastie. A má už svojho majiteľa tak, ako všetky štyri ktoré zostali v sade. 
Neverili by ste koľko ľudí sa naje z jedného vatovca. Ten najväčší sme rozdelili na tri časti, pre nás a pre deti. Dcéra sa so svojim dielom ešte podelila so svokrou a kamarátkou a nevesta zase so svojou mamou. 
A tie ostatné? Jeden sa ušiel susedovi, tri poputujú k našej najbližšej rodine a ten celkom posledný si necháme a zjeme. Čo na tom, že sme sa dnes najedli do prasknutia, za 2-3 dni budeme mať hody zase. 
A tu sú fotky z nášho hodovania, nech Vám slinky tečú :)





Čo iného ako "rezne" sa dá pripraviť z vatovca neviem. U nás je to vždy len takáto klasika. 

Prekrojený vatovec je na dotyk skutočne ako z vaty a preto sa aj ťažšie porcuje. 
Treba dobrý ostrý nôž. Vatovec musíte nakrájať na hrubé plátky, kľudne aj 3cm. Ak by ste nakrájali plátky tenké a budete vysmážať klasicky v oleji, môže sa vám stať, že budete mať na tanieri vysmážanú strúhanku a hríb sa vám stratí.
Ak máte veľký vatovec môžete nakrájať rezne veľké ako tanier, len tie sa veľmi ťažko obaľujú, pretože sa lámu. Mne sa aj tak najviac páčia malé kúsky, také jednohubky, len musia byť dostatočne hrubé.
Vatovec má hrubšiu kožu ktorú treba zlúpnuť, čo môže byť občas problém. Ja si najskôr nakrájam plátky a na doske kožu jednoducho ostrím nožom odkrojím. Mám tak najmenej odpadu.
Plátky osolím, posypem drvenou rascou, obalím v trojobale, ukladám na plech na pečiaci papier, trochu pokropím olejom a dám piecť do vyhriatej rúry na 200°C asi na 20 minút. Takéto smaženie je oveľa rýchlejšie, hádam aj zdravšie, hríb nie je napitý olejom a nesmrdí mi celá kuchyňa - takže samé pozitíva.
Vatovec je veľmi voňavý hríb, preto ho netreba veľmi koreniť aby ste neprebili jeho zvláštnu chuť. 

U nás sa tradične podáva s varenými zemiakmi a cesnakovým dresingom (kyslá smotana, soľ a pretlačený cesnak) a samozrejme nejaká zelenina.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára